Asi tak by som definoval svoj prvý zahraničný „Tech Essence trip“. Doteraz som nemal možnosť zažiť niečo podobné a okúsiť pocit, aké je to zobrať svoj projekt do sveta. Teraz to už viem a naučilo ma to naozaj mnohému. Napríklad, že ľudia, ktorí milujú hudbu sa dokážu spájať a podporovať naozaj v každej zemepisnej šírke bez rozdielu. Ale k tomu sa ešte dostaneme. Poďme pekne od začiatku.

Vyrazili sme v utorok skoro ráno. Požičal som dodávku, naložil partiu chalanov, x metrov lešenia, všetky kulisy, dekorácie, kostýmy a hlavne neotrasiteľnú myšlienku, že idem do hlavného mesta ČR priniesť svoj pohľad na svet zábavy. Bol som namotivovaný ako McGregor pred svojím prvým zápasom v UFC a snažil som sa to preniesť aj na chalanov. Atmosféra po ceste bola solídna. Hudba, srandy, úsmevy a spoločné očakávanie toho, čo na nás čaká. Cesta bola bezproblémová a ešte viac ju umocnila výhra našich hokejistov nad Dánskom, ktorú sme všetci sledovali. Dorazili sme pred klub Distrikt7. Vyložili sme celý náš ansábl a do večera sme stihli postaviť základy stageu. Všetko išlo „nečakane“ podľa plánu. Tak sme stihli večer ešte prechádzku a panoramatickú vyhliadku na Letnej, kde sme sa dokázali nadýchnuť nočnej Prahy. Následne ubytko a plnenie nášho plánu. Výstavba nám išla naozaj od ruky. Postavili sme stage v rekordnom čase a bolo vidieť, že chalani už majú skúsenosti ako ostrieľaný „riggeri“. Dva dni pred eventom sme sa tak mohli viac sústrediť na to, ako prilákať viac ľudí do klubu.

Reklama? Ale ako? Social media sú jedna vec, ale nad organiku a fyzický kontakt nie je. Tak som sa rozhodol, že sa nahodíme do kostýmov a ukážeme ľuďom, čo je TE priamo v meste. Výsledok bol naozaj prekvapivý a ľudia nás brali. Fotili sa s nami, tancovali, brali si letáky, pozerali naše videá a vypočuli si o Tech Essence. Bolo to naozaj super, pretože 9 z 10 ľudí nám našu energiu vrátilo a bolo to naozaj zábavné. Najmä keď som stretol partiu mladých ľudí a pýtam sa ich: „Do you like party? Do you like techno?“ a slečna na mňa hovorí: „Veď my sme z Kamennej Poruby, ideme na Tech Essence“. Toto a ďalších X situácií s rôznymi ľuďmi z Nemecka, Mexika, Francúzska a ďalších krajín ma naozaj dostalo a trhalo mi kúty pod bradou gandalfa. Hovorím si super, máme našliapnuté, to pôjde!

Prišiel ale piatok a s ním aj dážď, ktorý prekazil akékoľvek ďalšie snahy zopakovať niečo obdobné. Podarilo sa nám dostať do mesta až večer a aj to len na hodinku. Potom sme už museli ísť naspäť do klubu a začať finálne prípravy pred eventom.

Po vstupe do klubu nás čakala naozaj krásna scéna. Chalani od svetiel sa fakt vyhrali a spolu s našim stageom vyzeral celok prísne ako diktát zo Slovenského jazyka. Ok. Posledné dolaďovačky, herci sa obliekali, ja som chystal stage, pred klubom sa dorábala vstupná brána a ideme na to!

Po otvorení vstupu som už len dúfam a veril, že nech bude počet akýkoľvek, musí to byť proste našlapaná párty. Ľudia pomaly prichádzali. Na počudovanie som stretol veľa tvárí, ktoré som ešte pred pár hodinami varil v meste na TE. Potešilo ma to. Atmo išla každým momentom hore a okolo polnoci sa to už pekne pieklo.

Pod stageom naši chalani a dievčatá vo svojich rolách bavili ľudí a tvorili vibe. Dji si takisto zastali svoje pozície a klub sa menil stále k lepšiemu. Napriek všetkému úsiliu som ale tušil, že celkový počet zrejme nebude enormný a že číselne to bude asi bolieť. Nakoniec tak aj bolo. Na druhej strane keď som videl na TE ľudí z niekoľkých krajín sveta sa baviť spolu s „našimi“ v kostýmoch jak ich na fúriku vozili po klube a hlavne komunitou zo Slovenska, ktorá húfne prišla podporiť až do Prahy, mal som obrovskú radosť. Atmosféra, ktorú vytvorila táto fúzia bola elektrizujúca a keď som sa postavil na stage, cítil som obrovskú podporu, akoby som vystupoval doma pred vypredaným Enjoyclubom. Set som si užil tak, že mi na konci skoro pustilo slzu a zanechalo to vo mne pocit zadosťučinenia, ktorý len veľmi ťažko opíšem.

Ľudia sa bavili až do úplného konca a tak sme sa o 6 pobrali na ubytko, aby sme o 4 hodinky znovu nastúpili na demontáž. Paradoxne, všetci vysmiaty v dobrej nálade a s posilami navyše. Rozobrali sme to, naložili a mohli sme si dať vytúžený oddych. Niekto after v Epicu, niekto mesto, niekto spánok… ale hlavne, že všetci v zdraví!

Na druhý deň, nedeľa, vyrážame domov. Šlo to až podozrivo podľa plánov však? Tak teraz príde obrat. Za Prahou sa nám pokazila dodávka (nedobíjalo nám batériu) a nakoniec sme cestovali domov viac ako 9 hodín. Museli sme zháňať náhradnú niekde pri Humpolci, a keďže bola nedeľa, tak to bolo naozaj poriadny rébus. Matúš Babic zohnal na bazoši. Pán nám ju ešte aj doviezol na pumpu. Museli sme potom ešte vyložiť celú dodávku aby sme sa vôbec dostali k baterke, lebo sme tam mali lešenie a navyše začalo aj pršať, tak viac asi písať netreba. Dodávka nás nechala stáť asi na 6 miestach, vrátane dnešnej Bytčice, keď‘ som ju išiel vrátiť…  Suma sumárum to stále energie za tri auto baterky a nervov za jednu kvalitnú poistkovú skriňu.

Konečne je ale pondelok večer a konečne som to všetko spratal, vrátil dodávku, stihol som si poobede pospať a teraz píšem toto „krátke“ litánie o tom, čo za školenie som to vlastne zažil. Aby som to zhrnul, tak to nebolo terno, ale v realite to bola párty na ktorú môžeme byť naozaj hrdý, pretože dopadla fantasticky.

Nakoniec Ďakujem každému jednému za pomocnú ruku. Všetkým chalanom čo sa podieľali na výstavbe, mojej Deniske, Maťovi, hercom, djom, klubu a hlavne všetkým, ktorí veria v tento projekt a dokážu za ním cestovať hoci aj 1000km.